Svet sa prebral do vzrušujúceho dňa. Musíte vedieť, že dovtedy bol celý
svet oblečený v nudných, čierno-bielych farbách: od myšky po slona, od
papagája až po malilinkú blšku. Celý svet vyzeral ako rozsiahla zasnežená
krajina. Ale keďže snehu nebolo, a teda sa nedalo ani sánkovať ani
stavať snehuliakov, vôbec to nebolo také zábavné, akoby sa na prvý pohľad mohlo
zdať.
Avšak to ráno bolo iné ako ostatné. Zrazu sa z ničoho nič objavil nad
krajinou velikánsky štetec s velikánskymi štetinami, z ktorých
kvapkalo niečo podozrivé. Štetec totiž priniesol na štetinách farby: hnedú, zelenú,
modrú, červenú, aby sme vymenovali len tie najkrajšie. Nemusím vám určite
hovoriť, ako sa čierno-biele zvieratká prekvapili, keď ich tento velikánsky štetec
pošteklil po chrbátikoch a zrazu, čuduj sa svete! Nudné stádo zvieratiek
zmizlo a namiesto neho sa objavil hnedý medveď, ryšavá líška, citrónovožltý
kanárik, dokonca aj malý had, ktorý sa snažil ukryť v malej nore, konečne získal
takú zelenú farbu, na ktorú možno povedať len: EJ, BISŤU!
Svet razom ožil farbami! Veselý zurčiaci potôčik si namodro spieval: ČĽUPI
–ČĽUP! Kohútik spokojne potriasol svojím pestrofarebným perím
a najmužnejším – teda najkohútikovejším - hlasom vyjadril spokojnosť známym:
KIKIRIKÍ! Dokonca aj hanblivá včielka skromne zabzučala svoje BŹŹŹ a rukami
si prešla po módnom žlto-hnedom kabátiku.
Jedno zvieratko však nemalo o prebiehajúcom zázraku ani potuchy. Toto
zvieratko totiž sladko spinkalo vo svojom brlohu, ktorý, aj keď bol chladný,
bol zároveň mimoriadne tichým a príjemným príbytkom. Panda – pretože tak
sa to zvieratko volalo – ospalo vystrčila z brlohu hlavu. Vôbec nerozumela,
prečo je okolo toľko huriavku, škrípania, hrkotania, hučania, syčania i
bzučania. Potom sa začudovane zahľadela. Svet, ktorý doteraz poznala, sa odel
do pestrých šiat: keby aj vedela názvy všetkých farieb, nikdy by nebola schopná
ich všetky vymenovať, toľko ich bolo!
Avšak, beda! Panda smutne zvesila hlávku a pozrela sa na svoje guľaté
telíčko.
- „Och! Zase som niečo prespala! Tak mi treba...“, pomyslela si ako vyliezala
z brlohu, aby objavila nádherný, farbami zaliaty rozprávkový svet, ktorý bol
plný života a radosti.
Ako sa tak potulovala
so sklonenou hlavou, postretávala ostatné zvieratká, ktoré nadšene žasli nad
zmenami, ktoré ich postihli. Na jej veľké prekvapenie však každé zvieratko
obdivovalo aj ju.
- „Aký máš nádherný biely kožúšok!“ povedal papagáj.
- „A tie úžasné čierne fliačky
okolo očí!“ zvolala kačička divá, ktorej sa ušlo farebné perie. „Fantasticky
zvýraznia červenú farbu tvojho ňufáčika“, mudroval leguán.
Malú pandu smútok razom opustil. Farby sveta a radosť zvieratiek jej
pomohli uvedomiť si, že aj jej tlmenejšie farby sú rovnako krásne ako žiarivá
zelená či fialová. Práve čierno-biela farba kožúška jej dodávala jedinečnosť medzi
farebnými priateľmi, ktorí si ju ináč, ako čierno-bielu, ani nedokázali
predstaviť.
Prečo bola panda
zo začiatku smutná?
Vymenuj tri farby,
ktoré poznáš!
Ktorú farbu máš radšej? Čiernu alebo bielu? Prečo?
Ak máte záujem objednať si výrobky s motívom Víly Luly, kliknite SEM.
