Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno
zebriatko, ktoré volali Zazi. Zazi bolo veľmi milé a tiché zebriatko, aj
preto malo množstvo priateľov. Zo všetkých priateľov bol však jeho srdcu
najbližší Borko. S Borkom trávil Zazi veľa času, často sa hrávali na
ihrisku, pobehovali sem a tam, merali si sily v bicyklovaní alebo len tak posedávali
na preliezačke a hodiny sa rozprávali. O čom? Napríklad o tom, kto v ten deň zakopne
do reťaze psíka miestneho pána, ktorá je taká tenučká, že ju ledva vidieť. Alebo
uzatvárali stávky, na koľko kopov preletí lopta cez plot futbalového ihriska. Nezriedka
pozorovali hrady, ktoré vyrastali z piesku na pieskovisku pričom mudrovali, o
koľko väčší, krajší a pevnejší by bol ten ich. Samozrejme, väčšinu času
rozprával Borko, pretože Zazi bol mimoriadne tichým zebriatkom.
Jedného dňa sa Zazi a Borko vybrali na prechádzku.
Najprv obišli detské ihrisko, potom sa len tak prešmykli pomedzi šmýkačky, a
pretože Borko práve niečo vehementne vysvetľoval, ani si nevšimli, že sa popri
domoch dostali až k širokej ceste, po ktorej sa každý deň premávalo množstvo
áut. Práve preto mali Zazi a Borko od mamičiek zakázané chodiť tým smerom a
keďže obaja boli veľmi poslušní, nikdy sa o to ani len nepokúsili. Avšak
tentokrát bol Borko tak ponorený do svojho monológu, že kamaráti si ani
nevšimli a ocitli sa pri rušnej cesty.
Ako sa tak prechádzali, Zazi zrazu
spozornel na hlasný pukavý zvuk za jeho chrbtom. Keď sa otočil, pochopil, že to
len ďalšia lopta preletela plot futbalového ihriska a chystá sa práve ponad
jeho hlavu dopadnúť na cestu. Ani chvíľu nezaváhal, cúvol pár krokov, aby loptu
chytil, pričom celý čas ju pohľadom sledoval. Nemohol si preto všimnúť, že na
dovtedy prázdnej ceste sa k nemu blížia autá, ktoré dostali na križovatke práve
zelenú. Zazi s veľkým elánom cúval smerom k ceste, po ktorej sa nebezpečne
približovali autá... Našťastie Borko si popri svojej neutíchajúcej reči všimol,
že jeho priateľ sa práve rúti do veľmi nebezpečnej situácie.
Po prekonaní prvotného strachu skočil
vedľa zebriatka a práve vo chvíli, keď už-už malo stúpiť na vozovku, ho schmatol
za ruku a strhol späť na chodník. A spravil veľmi dobre! Jedno auto práve v
danej chvíli prefrčalo závratnou rýchlosťou popri nich! Borko a Zazi sa
pokúsili v prvých minútach pochopiť, čo sa vlastne stalo. Keď si Zazi uvedomil,
že priateľ mu práve zachránil život, srdiečko mu zaliala nekonečná vďaka.
Rozhodol sa, že celý svoj život zasvätí tomu, aby ochránil každého chlapčeka a
každé dievčatko, ktoré by vo svojej nepozornosti vstúpilo na vozovku, pred
nebezpečnou, život ohrozujúcou situáciou.
Odvtedy na každé rušné miesto maľuje
zebry, aby vodiči vedeli, kadiaľ môžu prechádzať deti a deti vedeli, na ktorom
mieste môžu bezpečne vstúpiť na vozovku. Zároveň všetkým škôlkarom porozpráva
svoj vlastný príbeh a upozorní ich na to, že skôr, ako vstúpia na cestu,
musia sa dôkladne poobzerať.
Odteraz vždy, keď uvidíš na ceste zebru,
spomeň si na príbeh Zaziho a jeho kamaráta, Borka!
