Hanna je malá morská
panna, ktorá nadovšetko miluje vodu. Hodiny sa ponára a vznešene pláva až ku
dnu, kde sa otočí a ako baletka tancujúca piruetu s ľahkosťou kĺže až nad
hladinu, aby sa opäť nadýchla. Jej verným spoločníkom je Otík, zlatá rybka,
ktorej v minulosti Hanna zachránila život. Otík je Hanke za tento skutok nesmierne
vďačný a ochotne ju sprevádza počas dlhých hier vo vode.
V živote Hanny
však okrem Otíka existuje ešte niekto, kto je pre ňu mimoriadne dôležitý. Ten
ktosi je štvorročné dievčatko Grétka, s ktorou sa Hanna veľmi rýchlo
spriatelila. Grétka často prichádza na breh mora a trpezlivo čaká, kým sa
malá morská panna objaví. Hanna k nej vždy pripláva, usadí sa na brehu – pričom
dáva veľký pozor na to, aby jej plutvu nik nevidel – a s Grétkou vedú
siahodlhé rozhovory.
Hanna vie o Grétke
všetko: vie, kam chodí do škôlky, koľko milých a koľko drzých spolužiakov
a spolužiačok má, aké dobroty v škôlke varia, aké tam majú hračky
i to, či sa Grétke v ten deň podarilo po obede zaspinkať.
Grétka však nevie,
že Hanna je morská panna. Pri zoznamovaní to Hanka nespomenula, a čím dlhšie sa
priatelili, tým viac bola rozhodnutá toto tajomstvo pred kamarátkou ukryť.
Sama nevie prečo, možno
preto, lebo má strach, že ak sa Grétka dozvie, že má namiesto nožičiek plutvu,
viac by ju nemala rada. Už niekoľkokrát to chcela Grétke povedať, ale zakaždým
ju opustila odvaha a zatajila, že nie je obyčajným dievčatkom.
Grétku však
zaujíma, prečo jej kamarátka nie je ochotná vyliezť z vody. Veľmi sa túži
s ňou prechádzať, hrať sa na detskom ihrisku, či stáť v rade na
zmrzlinu v miestnej cukrárni.
Ale akokoľvek sa snaží
Hanku nabádať, ona ju vždy odbije svojím „Teraz nie, niekedy nabudúce.” A Grétka
– keďže má svoju kamarátku veľmi rada – ju nikdy ďalej svojimi otázkami netrápi.
Otík, Hankin verný
spoločník, si však všimol, že Hanna je po takomto stretnutí vždy veľmi smutná.
Raz, keď morská panna opäť odmietla splniť žiadosť svojej priateľky a vrátila
sa do vody šantiť medzi vlny, Otík sa jej opýtal.
- „Hanka, prečo
nepovieš Grétke o tom, že si morská panna?”
- „Mám strach, že by
ma už nemala rada tak, ako predtým.”
- „A nechceš sa s
ňou prechádzať, hrať sa na ihrisku alebo čakať v rade na zmrzlinu v cukrárni?”
- „Želám si to z
celého srdca, ale čo mám robiť, keď nemám nôžky?”
- „Požiadaj ma, aby
som ti chvostovú plutvičku premenil na nožičky!“
- „Ako?” opýtala sa
prekvapene Hanna.
- „Aká som ja
rybička?”
- „Zlatá.”
- „A čo robia zlaté
rybky?”
- „Nemám páru. Čo
robia?” spýtala sa Hanna.
- „Predsa plnia
želania. Síce jednej osobe len tri, ale keďže ty si moja naj-naj-naj priateľka,
tebe splním želaní, koľko len chceš.”
- „Naozaj? Hurá! A čo musím
spraviť, aby si mi vyčaroval nôžky? A vieš ma potom opäť premeniť na morskú
pannu? A kedy ma vieš premeniť? Vždy alebo len ráno po siedmej?” zavalila
Hanka svojho malého priateľa spŕškou zvedavých otázok.
- „Ho-ho-hó, spomaľ
troška! Dohodnime si tajné znamenie, podľa ktorého budem vedieť, že sa chceš
premeniť z morskej panny na dievčatko a naopak. Ale jedno mi, prosím ťa, sľúb. Že
vezmeš so sebou aj mňa ukrytého v tvojom vrecku! Vyčarujem ti nohavice s takými
vreckami, do ktorých sa s malým množstvom vody zmestím aj ja.
Dohodli sa teda,
že vždy, keď si Hanna upraví venček vo vláskoch, Otík sa na ňu pozrie, a keď
Hanka prikývne, rybka môže začať čarovať. Malá morská panna sa už nevedela
dočkať ďalšieho stretnutia, na ktorom ju Grétka pozve na prechádzku a ona ju
bude môcť sprevádzať.
Nemusela dlho
čakať. Na druhý deň Grétka opäť prišla. Bola nadšená, pretože dostala od
rodičov novú postieľku s dvomi matracmi, vďaka čomu mohla u nej prespať aj
jej kamarátka. Grétka už ani nedúfala, že Hanka prikývne na jej pozvanie na
pyžamovú párty, ktorú zorganizovala, aby vyskúšala novú postieľku.
Malá morská panna
čakala len na túto príležitosť: popravila si venček, na čo sa Otík objavil na
hladine. Hanka sa na neho pozrela, jemne kývla hlávkou a okamžite ju opantal
zvláštny, ale príjemný pocit mravčenia, ktorý sprevádzal premenu jej plutvy na
nôžky. Už za niekoľko sekúnd sa Hanka s Grétkou držali za ruky a bežali, bežali
až kým nedobehli do Grétkinej detskej izbičky. Hanna šťastne vhupla do
postieľky, ktorá už čakala na svoju majiteľku aj s kamarátkou. Malá morská
panna, vlastne teraz už novopečené dievčatko, sa na postieľke pohodlne uložila,
ale vzápätí ju premohla veľká únava. Či bola spôsobená zázračnou premenou alebo
vytržením zo stretnutia s priateľkou, to neviem, jedno však viem určite, že Hanka
sa v mäkučkej postieľke za okamih preniesla do ríše snov.
Grétke vôbec
nevadilo, že jej kamarátka zaspala. Bola rada, že sú konečne spolu. Opatrne ju
prikryla paplónikom a pritom si ani nevšimla, že z vrecka Hankiných nohavíc
vykúkala jedna malá plutvička…
