Kde bolo, tam
bolo, bol raz jeden ľadový medvedík, ktorého volali Sniežik. Sniežik žil v
zoologickej záhrade, kde sa veľa hral so svojou mamičkou a oteckom. Bol veľmi šťastný,
ale zo života mu predsa len niečo chýbalo: keďže nemal súrodenca a na okolí
nebývali iní mackovia, nemal nikoho s kým by sa mohol hrať, okrem svojich
rodičov. Preto sa už nevedel dočkať tretích narodenín, aby konečne nastúpil do
škôlky a spoznal nových kamarátov v jeho veku. Nemusel dlho čakať, veď jeseň tu
bola raz-dva a Sniežik oslávil svoje tretie narodeniny. Vzrušene balil do
batôžka svojho kamaráta na spanie a papučky a vybral sa spolu s rodičmi do
škôlky. Keď však vstúpil do svojej triedy, zostal prekvapený. Ostatné zvieratká
sa síce na neho podobali, ale ani jeden nemal taký krásny biely kožúšok ako on.
Všetko to bolo totiž mackovia hnedý. S ľadovým mackom sa nikto z nich nechcel
hrať, celý deň sa hral sám a vykladal si drevené skladačky. Raz sa pokúsil
zapojiť do hry s domčekom pre bábiky, ale dostal túto odpoveď:
- Sniežik, ty si
iný ako my, preto sa s tebou nebudeme hrať. Nájdi si iných kamarátov!
Ľadový medvedík
prišiel domov veľmi smutný. Rozhodol sa, že už sa do škôlky nikdy nevráti, veď
aj tak ho tam nikto nemá rád. Rodičom sa však bál zdôveriť a na druhý deň ráno
povedal svojej mamičke:
- Mamička, dnes
nemôžem ísť do škôlky. Necítim sa dobre, veľmi ma bolí bruško.
Ale mamička veľmi
dobre poznala Sniežika a hneď si všimla, že medvedík niečo tají. Silne ho
objala a takto sa mu prihovorila:
- Sniežik, vieš,
že mne môžeš povedať čokoľvek? Čo ťa trápi?
Sniežik sa
rozplakal a od začiatku do konca vyrozprával všetko, čo sa stalo predošlý deň.
Mamička si ho pozorne vypočula, povzbudila a rozhodla sa, že pôjde do škôlky,
aby sa porozprávala s pani učiteľkou o včerajších udalostiach. Pani učiteľka
bola veľmi chápavá a sľúbila Sniežikovej mamičke, že všetko preberie s
detičkami v škôlke. Tak sa aj stalo. Potom, čo medvieďatá zjedli olovrant, pani
učiteľka si ich posadila na koberček a začala:
- Iste ste si
všimli, že niekto nám dnes chýba. Sniežik dnes do škôlky neprišiel, pretože mal
pocit, že ho tu nikto nemá rád. A vy predsa viete, že nie je dôležité, kto ako
vyzerá. Na Zemi žije množstvo zvieratiek a každé z nich je iné. Nezáleží na
tom, ako vyzeráme, ale ako sa k sebe správame.
Mackovia sa veľmi
zahanbili. Rozhodli sa, že napravia, čo pokazili. Na druhý deň Sniežik
pozbieral všetku svoju odvahu a opäť sa vybral do škôlky. Keď vstúpil do
budovy, neveril vlastným očiam. Všetci mackovia boli oblečení v bielom tričku a
vyzerali ako ľadové medvede! Sniežik už zbieral všetku svoju odvahu, aby sa
opýtal, čo sa stalo, keď k nemu pristúpil jeden z mackov:
- Odpusť nám, že
sme k tebe boli takí hrubí!
Následne sa k nemu
pripojil ďalší:
- Boli sme k tebe
nespravodliví. Čo by si povedal na to, keby sme začali odznova?
- Chceš sa hrať s
vláčikmi? – prerušil rozhovor tretí macko.
Sniežik sa
usmieval od radosti. Hneď sa pobral hrať s ostatnými a už ho nikdy nenapadlo
zostať doma namiesto škôlky.
Radi chodíte do
škôlky? Kto sú vaši najlepší priatelia? Ako sa zvyknete hrávať?
Ak ste zvedaví aj
na produkt s obrázkom Sniežika,kliknite sem !
