Svet sa prebral do vzrušujúceho dňa. Musíte vedieť, že dovtedy bol celý svet oblečený v nudných, čierno-bielych farbách: od myšky po slona, od papagája až po malilinkú blšku. Celý svet vyzeral ako rozsiahla zasnežená krajina. Ale keďže snehu nebolo, a teda sa nedalo ani sánkovať ani stavať snehuliakov, vôbec to nebolo také zábavné, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Avšak to ráno bolo iné ako ostatné. Zrazu sa z ničoho nič objavil nad krajinou velikánsky štetec s velikánskymi štetinami, z ktorých kvapkalo niečo podozrivé. Štetec totiž priniesol na štetinách farby: hnedú, zelenú, modrú, červenú, aby sme vymenovali len tie najkrajšie. Nemusím vám určite hovoriť, ako sa čierno-biele zvieratká prekvapili, keď ich tento velikánsky štetec pošteklil po chrbátikoch a zrazu, čuduj sa svete! Nudné stádo zvieratiek zmizlo a namiesto neho sa objavil hnedý medveď, ryšavá líška, citrónovožltý kanárik, dokonca aj malý had, ktorý sa snažil ukryť v malej nore, konečne získal takú zelenú farbu, na ktorú možno povedať len: EJ, BISŤU!
Svet razom ožil farbami! Veselý zurčiaci potôčik si namodro spieval: ČĽUPI –ČĽUP! Kohútik spokojne potriasol svojím pestrofarebným perím a najmužnejším – teda najkohútikovejším - hlasom vyjadril spokojnosť známym: KIKIRIKÍ! Dokonca aj hanblivá včielka skromne zabzučala svoje BŹŹŹ a rukami si prešla po módnom žlto-hnedom kabátiku.
Jedno zvieratko však nemalo o prebiehajúcom zázraku ani potuchy. Toto zvieratko totiž sladko spinkalo vo svojom brlohu, ktorý, aj keď bol chladný, bol zároveň mimoriadne tichým a príjemným príbytkom. Panda – pretože tak sa to zvieratko volalo – ospalo vystrčila z brlohu hlavu. Vôbec nerozumela, prečo je okolo toľko huriavku, škrípania, hrkotania, hučania, syčania i bzučania. Potom sa začudovane zahľadela. Svet, ktorý doteraz poznala, sa odel do pestrých šiat: keby aj vedela názvy všetkých farieb, nikdy by nebola schopná ich všetky vymenovať, toľko ich bolo!
Avšak, beda! Panda smutne zvesila hlávku a pozrela sa na svoje guľaté telíčko.
- „Och! Zase som niečo prespala! Tak mi treba...“, pomyslela si ako vyliezala z brlohu, aby objavila nádherný, farbami zaliaty rozprávkový svet, ktorý bol plný života a radosti.
Ako sa tak potulovala so sklonenou hlavou, postretávala ostatné zvieratká, ktoré nadšene žasli nad zmenami, ktoré ich postihli. Na jej veľké prekvapenie však každé zvieratko obdivovalo aj ju.
- „Aký máš nádherný biely kožúšok!“ povedal papagáj.
- „A tie úžasné čierne fliačky okolo očí!“ zvolala kačička divá, ktorej sa ušlo farebné perie. „Fantasticky zvýraznia červenú farbu tvojho ňufáčika“, mudroval leguán.
Malú pandu smútok razom opustil. Farby sveta a radosť zvieratiek jej pomohli uvedomiť si, že aj jej tlmenejšie farby sú rovnako krásne ako žiarivá zelená či fialová. Práve čierno-biela farba kožúška jej dodávala jedinečnosť medzi farebnými priateľmi, ktorí si ju ináč, ako čierno-bielu, ani nedokázali predstaviť.
Prečo bola panda zo začiatku smutná?
Vymenuj tri farby, ktoré poznáš!
Ktorú farbu máš radšej? Čiernu alebo bielu? Prečo?
Ak máte záujem objednať si výrobky s motívom Víly Luly, kliknite SEM.
