Samoľúba mačka Micka

Samoľúba mačka Micka

- Kategórie: Rozprávky

Micka bolo báječné, ale veľmi samoľúbe mačiatko. Žilo s dievčatkom menom Katarínka v rodinnom dome a od rána do večera sa fintilo a obdivovalo vo veľkom zrkadle v izbe svojej paničky. Micka bola zo seba priam unesená. Milovala svoje fúziky, ktoré zdobili jej tváričku a pásiky, ktoré opticky predlžovali je nádherný chvostík. Celé dni dokázala obdivovať svoje biele labky s ružovými vankúšikmi a rovnako dlho sa nechala unášať svojou štíhlou postavou a ľahkým krokom.

Micka si bola istá, že ju má Katarínka rada len pre jej krásu. Preto sa v tých vzácnych chvíľach, ktoré netrávila pred zrkadlom, usilovne čistila a krášlila. Každý jeden deň trávila Micka rovnako až do času, kedy prišla Katarínka zo škôlky domov a objala svoje mačiatko. 

Vtedy Micka vždy usúdila, že celodenné fintenie nebolo márne.

Jedného dňa, potom ako Katka odišla ráno do škôlky, pristála na zrkadle mucha. Nebola to hocijaká mucha, bola to tá najdrzejšia mucha, aká kedy existovala. Čím viac ju Micka zo zrkadla odháňala, tým častejšie sa mucha na zrkadlo vracala.

    -„Choď odtiaľto ty hlúpa mucha!“ mňaukla na ňu Micka, ale mucha jej nerozumela ani slovo. 

Vždy keď sa Micka zahnala, mucha odletela, ale vzápätí opäť provokatívne pristála na zrkadle.

Micka sa mimoriadne hnevala, ale to muchu, ktorá sa doteraz náramne nudila, len pobavilo. S nevídanou drzosťou lietala okolo Micky, čo skončilo tak, že sa Micka vykašľala na celú parádu a začala muchu bezhlavo naháňať. Prebehla cez detskú izbu do predsiene, potom do kuchyne a von z kuchyne. Následne vbehla do kúpeľne, kde sa na chvíľu zahľadela do zrkadla a vybehla. Ponaháňala muchu po celom dome až napokon mucha vyletela zadnými dverami do záhrady a milá Micka za ňou.

A to bola chyba! Mucha ju totiž tak zaujala, že si nevšimla veľkú mláku uprostred záhrady. Vbehla do nej v plnej rýchlosti a zostala od hlavy až po päty špinavá.

Od blata boli jej krásne ušká, milá tvárička, chvostík, labky i bruško. Micka bola taká ufúľaná, že ufúľanejšia už byť ani nemohla. Vyzerala ako zablatená chlpatá guľôčka.

Ušpinená Micka okamžite zabudla na muchu. Musela totiž vyriešiť tento svoj problém.

Vrátila sa do detskej izby a pozrela sa na seba v zrkadle.

    -„Ojoj! Aká som škaredá!“ rozplakala sa.

Zostala taká smutná, že celé popoludnie len plakala, a keď sa aj na chvíľu ukľudnila, vidiac svoj obraz v zrkadle, znova začala nariekať. Myslela si, že ju takto už nikto nebude mať rád. Bála sa, čo sa stane, ale najviac ju trápila myšlienka, že keď ju Katka takúto uvidí, už ju nikdy s láskou neobjíme.

Ronila slzy tak dlho, až kým jej malá panička neprišla domov zo škôlky.

    - „Micka, Micinka! Kde si?“ hľadala ju všade. Dlho ju nemohla nájsť, pretože sa zahanbené mačiatko ukrylo v tom najtmavšom kúte detskej izbičky. Katarínka to však nevzdávala. Pozrela sa pod všetky vankúšiky, pod všetky stoličky až nakoniec svojho miláčika našla.

    - „Micka! Čože sa to s tebou stalo?“ spýtala sa milo a okamžite si k sebe zafúľané zvieratko privinula. Mačiatko zostalo prekvapené. Vôbec nečakalo takúto reakciu a tak len čakalo, čo sa bude diať ďalej. Katka hladila mačiatko dovtedy, až kým sa neprestalo triasť. Potom sa znova opýtala. 

    - „Prečo plačeš, Micka moja?“

    - „Vbehla som do blata a myslela som si, že takúto škaredú ma už nebudeš mať rada.“

    - „Ale veď ty nie si škaredá! Si moje malé milé mačiatko a ja ťa mám rada aj špinavé.“

    - „Naozaj?“ žmurkala Micka prekvapene.

    - „Pravdaže. A rada ti pomôžem s umývaním, aby si bola opäť čistá.“

Katarínka zobrala svoje mačiatko a poriadne ho vydrhla vo vani. A od toho dňa už Micka nebola nešťastná z toho, keď jej jeden fúzik nestál úplne dokonale. Vedela totiž, že ju milujú takú, aká je. Aj s nedokonalým fúzikom.  


Zvykneš sa obzerať v zrkadle? Čo máš na sebe najradšej? Čo sa ti až tak nepáči?


Ak máte záujem objednať si výrobky s motívom mačiatka, kliknite SEM.

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená!