O slimáčikovi Sliziačikovi je potrebné vedieť dve veci. Prvú, že rodičia a starí rodičia dlho hľadali pre neho to správne meno a druhú, že Sliziačik sa veľmi rád šmýka.
Sliziačikova mamička túžila po dievčatku. Mala preň tajne vymyslené aj meno: Sliminka. Keď však vyšlo najavo, že do rodiny slimákovcov pribudne chlapček, mama slimáčica zostala bezradná.
Stará mama Líza, vdova po starom otcovi doktorovi Slizolímovi Ulitnom chcela, aby jej vnúčik mal rovnako nevšedné meno ako jeho starký. Babičku Lízu však napadali len samé obyčajné mená, ako napríklad Máčik. Meno Slimáčik Máčik mal však každý druhý chlapec v Slimákove! Na um jej ešte zišiel kakaový slimák, ale to tiež nebolo práve najlepšie meno pre slimáka.
Starý otec z ockovej strany, doktor Aladár Slizomák, bojoval za to, aby jeho vnúčik nosil meno slávneho slimačieho vedca, Hugolíma Škrupinkového. Ale rodičia malého slimáčika boli skromní, a preto zavrhli aj túto ideu.
Sliziačikov ocko, Slimo Kĺzavý chcel pre syna meno SliMilan, ale mama slimáčica mu vysvetlila, že meno Milan už dávno vykĺzlo z módy.
Nedalo sa teda nič robiť, len počkať, kým sa malý slimáčik narodí. A kým slimáčik spinkal v tieni listov, zasadla okolo neho rodinná rada. Pozorovaním slimáčika sa snažili zistiť, čo je na ňom jedinečné.
- „Je modrý," povedala mama slimáčica, ale meno Modráčik sa pre slimáka vôbec nehodilo.
- „Smejko," navrhla stará mama Líza, ale tento jej návrh neprešiel.
- „Nevyzerá ako Milan?" pokúsil sa opäť presadiť svoj nápad ocko Koloman Kĺzavý, ale všetci sa tvárili, že ho nepočuli.
- „Je slizký a vyzerá, ako taký malý žiačik," oznámil doktor Slizolím Ulitný, ktorý bol v rodine najmúdrejší. Hľadiac na svojho spiaceho vnúčika sa mu v mysli zrazu zrodil nápad a nadšene vykríkol: „Volajme ho jednoducho Sliziačik!"
Mamička a ocko slimáčika okamžite cítili, že toto meno je to pravé a od samej radosti na znak uznania zatlieskali starému otcovi tykadlami. Takto sa stal Sliziačik Sliziačikom, a to meno mu sadlo úplne, lebo slimáčik bol naozaj veľmi slizký.
Sliziačik mal sliz veľmi rád, pretože na slize sa dalo perfektne šmýkať. Celé dni sa iba šmýkal. Zo začiatku sa mu príliš nedarilo, ale tento neúspech ho vôbec neodradil. Šmýkal sa na chodníku, na plechovke od piva i na pouličnej lampe. A keď nastúpil do slimačích jaslí zistil, že aj ostatní slimáčikovia sa radi šmýkajú, a tak s nimi začal súťažiť.
Veľmi skoro vysvitlo, že Sliziačik je v šmýkaní veľmi šikovný. Bol oveľa rýchlejší ako jeho kamaráti. Našťastie Sliziačikovi rodičia už v začiatkoch odhalili jeho talent a zapísali ho do školy na šmýkanie. Po mesiacoch tvrdej driny sa Sliziačik šmýkal zo všetkých najrýchlejšie. Bol taký rýchly, že jedného dňa sa odšmýkal od smetiaku až po autobusovú zastávku, a to už je čo povedať, lebo niektoré slimáky sa tam nedošmýkali za celý svoj život.
Takto sa stal Sliziačik najslávnejším slimákom v Slimákove. A čím bol slávnejší, tým bola rodina presvedčenejšia o tom, že sa oplatilo venovať čas výberu mena. Veď na Sliziačika budú spomínať celé generácie slimákov, kým bude slimačí svet slimačím svetom.
Vieš, kto vybral tvoje meno? A vieš aj to, prečo ti vybrali p ráve toto meno?
Ak máte záujem objednať si výrobky s motívom slimáčika, kliknite SEM.
