Požiarne autíčko Popo

Požiarne autíčko Popo

- Kategórie: Rozprávky

V hlavnom meste Zážitkolandie, v Supertýždni, žilo malé požiarne autíčko, Popo. Táto veta je plná zaujímavých názvov a mien, však? Poďme si teda povedať, prečo sa tak volajú!


Zážitkolandia je plná zážitkov. Všetky jej mestá a obce skrývajú pre svojich obyvateľov vzrušujúce prekvapenia. Niekedy sa jej rieky premenia na horskú dráhu, ktorá zoberie všetky deti do škôlky a späť, inokedy namiesto dažďa padajú palacinky a všetci si môžu celý deň plniť brušká touto dobrotou. Ak ju majú radi, samozrejme…


A prečo sa hlavné mesto Zážitkolandie volá Supertýždeň? Je to preto, že na každý deň v týždni v tomto meste pripadá jeden super zážitok. Pondelok je dňom vlažného dažďa. Na začiatku každého týždňa prší vlažný letný dážď. Vtedy si všetci obujú gumáčiky a pršiplášte a veselo skáču v mlákach alebo ich preskakujú. Utorok je dňom chlpáčikov, ktorí prichádzajú do mesta na masáž, ale kto chce, môže si s nimi zahrať napríklad vodné bomby. Streda je dňom šmýkania sa na dúhe, štvrtok je určený pre derby na obláčikoch, v piatok čaká na každého túra na Čokoládový vrch, v sobotu je večerný cirkus (lebo na druhý deň netreba ísť do jasieľ ani do škôlky) a nedeľa je dňom rozprávkovo nádherných kvetinových hojdacích sietí, ktoré poskytnú zaslúžený oddych po dobrodružnom týždni.


Keď už rozumieme tomu, prečo Zážitkolandia a prečo Supertýždeň, skúsme zistiť, prečo dostalo požiarne autíčko meno Popo!


Keď bol Popo ešte veľmi maličký, mal veľký strach z ohňa. Stačilo, že videl plamienok zápalky a už začal koktať a namiesto toho, aby niekoho upozornil na požiar, dokázal len zakoktať po-po-po-po… Netrvalo dlho a kamaráti sa mu začali posmievať, veď kto to kedy videl, aby sa požiarne autíčko bálo ohňa?


Popo bol preto stále viac utiahnutejší a po čase už veľmi nerád chodil do škôlky, ale to svojim rodičom nepovedal, lebo vedel, že musia tvrdo pracovať, aby všetko v Zážitkolandii a Supertýždni fungovalo tak, ako má a každodenné dobrodružstvá prebiehali bez väčších problémov.

Popo mal za kamaráta policajné autíčko Doda. Dodo nekoktal, Dodo bol len jednoducho Dodo. On sa Popovi nikdy nevysmieval, celkom rád sa s ním utiahol pred ostatnými do kúta, kde celé hodiny spolu s Popom plánovali, ako budú dozerať na nerušený priebeh dní v Supertýždni, keď raz vyrastú. 


V predstavách Popo vôbec nekoktal. Videl sa ako hrdinsky zachraňuje zážitky a ľudí, ktorí sa dostali do nebezpečenstva. Vtedy nebol ani utiahnutý, ba práve naopak, prekypoval odvahou. Ale na konci dňa, keď bolo nutné opustiť bezpečné útočisko v kúte škôlkarskej triedy, stalo sa z neho opäť to nesmelé koktavé požiarne autíčko, ktoré sa bálo ohňa a veľmi sa za to hanbilo.  


V jeden obyčajný utorkový deň sa stalo, že Popo a Dodo spozorneli na veľký hluk. Horí, deti ponáhľajte sa! Musíme opustiť budovu škôlky! – hovorila pani učiteľka síce pomaly, ale nervózne. Dodo sa okamžite pobral s ostatnými von z budovy, ale nikto si nevšimol, že sa Popo tak zľakol, že sa nedokázal z kúta ani len pohnúť. Potreboval niekoľko dlhých minút na to, aby prekonal svoj strach a pohol sa smerom von z budovy. Dovtedy však bola takmer celá škôlka v plameňoch. Popo si so svojou striekacou hadicou razil cestu cez oheň. Už bol takmer vonku, keď zrazu začul tiché stonanie. V rohu miestnosti sa od strachu triasol malý chlpáčik – utorok je totiž v Supertýždni dňom chlpáčikov – a v ruke držal zápalku z kuchyne, s ktorou sa hral a spôsobil tak celú túto neplechu. Keď Popo zbadal plačúceho chlpáčika, nezaváhal ani chvíľku. Smelo sa k nemu prebil cez tie najväčšie plamene a vysunul rebrík s plošinou. Chlpáčik rýchlo naskočil do koša na rebríku a Popo s ním upaľoval priamo k východu. Hadicou chrlil pred seba silný prúd vody, ktorý im pomohol dostať sa bezpečne von až na dvor, kde na nich s obavami čakali malí i veľkí priatelia zo škôlky. Keď zbadali Popa aj s chlpáčikom, od radosti všetci výskali a ďakovali autíčku za to, že zachránilo chlpáčika. Obdiv a uznanie zo strany ostatných napĺňal Popa patričnou hrdosťou.   


Od tohto dňa sa Popovi už nikto nevysmieval za to, že sa bojí ohňa. Vlastne od tohto dňa sa už Popo ohňa viac nebál, pretože vedel, že je dosť šikovný na to, aby premohol aj tie najstrašidelnejšie plamene.


Máš z niečoho strach? Ak áno, z čoho? 
Už sa ti podarilo niekedy tvoj strach prekonať? Čo ti vtedy pomohlo?



Ak máte záujem objednať si výrobky s motívom požiarneho autíčka, kliknite SEM.

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená!