Kde bolo, tam bolo, za Skleným vrchom a za Čarovným lesom, bolo jedno rozprávkové miesto. To miesto sa volalo Krajina farebných dúh. V tejto krajine žili jednorožce, ktoré mali zázračné schopnosti. Niektoré dokázali svojím spevom vylákať slniečko spoza mrakov, iné vedeli privolať dážď, ale žili tu aj také jednorožce, ktoré za sebou zanechávali rozkvitnuté lúky.
Najmenší z jednorožcov, Trblietko, mal úžasnú moc: keď trikrát dupol jedným kopýtkom, všetka voda zamrzla. A hoci disponoval touto neuveriteľnou silou, nebol so sebou spokojný a považoval sa za neužitočného.
- „Nikto nikdy nepotreboval a nevyužil môj ľad,“ pomyslel si a každý večer si želal, aby mu do rána narástli krídla a mohol tak vyletieť nad oblaky až k slnečným lúčom, kde sa hrali lietajúce jednorožce. Tie si len tak poletovali od jednej dúhy k druhej a pohľad na ich strieborné krídla, ktoré sa trblietali v odrazoch lúčov, bol úchvatný.
Trblietko dokázal celý deň smutne presedieť pri dúhe a napriek tomu, že sa ho ostatní snažili rozveseliť hrami i naháňačkou, nič nezmiernilo jeho clivotu.
V jedno slnečné jarné ráno začul Trblietko veľký hukot. Preľaknutý vybehol na lúku, aby zistil, odkiaľ ten lomoz pochádzal. Krátko na to sa objavilo celé stádo jednorožcov. S varovaním smerovali priamo k Trblietkovi.
- „Utekaj na vrchol kopca! Rýchlo! Čoskoro sa pretrhne priehrada!“ kričali a ďalej cválali smerom ku kopcu.
Trblietko v prvom momente zmeravel od ľaku. Veď vedel, že priehrada chráni údolie pred mohutnými povodňami. Ak ich vlna zasiahne, Krajina farebných dúh raz a navždy zanikne. Zrazu mu čosi zišlo na um a namiesto kopca začal utekať priamo k priehrade. Keď tam dorazil, voda bola už takmer vonku. Vtedy trikrát dupol kopýtkom tak silno, až sa zem otriasla. A stal sa zázrak! Obrovská masa vody v tú chvíľu zamrzla.
Okrídlené jednorožce oblietavali Trblietka zľava i sprava a nahlas ho oslavovali.
- „Zachránil si Krajinu farebných dúh! Si najšikovnejší a najodvážnejší z nás!“
Čoskoro sa pri priehrade zišli všetci obyvatelia krajiny a s údivom hľadeli na zázrak, ktorý dokázal ten najmenší z nich. Potom, čo Trblietko dostal množstvo pochvál, jednorožce sa pustili do posilnenia priehrady a kým sa ľad roztopil, opäť boli všetci v bezpečí.
Trblietko bol veľmi šťastný i hrdý zároveň. Pochopil, že každý je dôležitý a všetci sme jedineční. Už nemal dôvod závidieť iným a od tohto dňa sa veselo hral s ostatnými na lúke a s radosťou sledoval aj svojich lietajúcich priateľov.
Máš aj ty nejakú jedinečnú vlastnosť?
Ak by sa ti naskytla možnosť vybrať si zázračnú schopnosť, aká by to bola?
Ak máte záujem objednať si výrobky s motívom slimáčika, kliknite SEM
